Ako piráti poklad hľadali

Máj 17, 2014

Tentokrát reportáž z jarného Kockatého víkendu napísali účastníčky Miška, Miška a Miška

Nie je jednoduché napísať článok o víkende prežitom s kopou kamarátov, pretože tak úžasná atmosféra a odľahčená nálada sa na papier zachytiť nedá. Ale tak aspoň približne:

V piatok sme pricestovali na pirátsku loď (chatu) a hlavní piráti (vedúci) nám oznámili, že cieľom tohto víkendu je nájsť a získať poklad. Aby sme spoznali svojich spolubojovníkov, posadali sme si do kruhu a každý povedal niečo o sebe. Pre zapamätanie si mien ostatných sme sa rozdelili do krúžkov, kde sme si ich osvojili pomocou hry. Potom sme išli von. Lenže nemôžeme bojovať všetci štyridsiati spolu, a tak si nás hlavní piráti podelili do družiniek.

Ako ste už iste počuli, v jednote je sila, tak sme si pozaväzovali oči šatkami a išli sme si v družinkách nacvičiť súdržnosť a bližšie sa „spoznať“. Chodili sme vo vláčiku a hlavný pirát nás navigoval na rôzne stanovištia (napr. kopanie lopty do bránky, vytvorenie veľkého štvorca zo špagátu, hádanie, čo ti druhí nakreslili na chrbát). Nebolo to také jednoduché, ako sa zdá, keďže sme všetci mali pásky na očiach. Keď sme si užili kopu srandy, čakala nás odmena – večera, po ktorej sme mali voľno. Hrali sme sa spoločenské hry, spievali a hrali na gitare alebo len tak sa rozprávali.

V sobotu, hneď ráno, sme mali poumývať vonkajšiu palubu, a to tak, že sme plnili rozkazy kapitána. Keď sme boli zahriati, v jedálni nás čakali raňajky. Samozrejme, pirátovi nestačí byť len silným a odvážnym, mal by byť aj trošku múdry. A tak nasledovali prednášky. Bolo ich niekoľko a každý si mohol vybrať, čo ho zaujíma (napr. prednáška o šošovkách, zaujímavých príkladoch či o dostávaní vreckového...). Po prednáškach nasledoval tréning naťahovania plachiet. Plachta sa naťahuje veľmi jednoducho, a to tak, že sme hodili lano družinke, s ktorou sme práve súperili. Keď po lano bežali, jeden z našej skupinky obiehal zvyšok skupinky. Takto sa to opakovalo niekoľkokrát. Čím viac kolečiek sme nabehali, tým lepšie sme plachtu natiahli. Keď sme sa vybehali, nasledovali znovu prednášky a potom obed. Po obede bol oddych, cez ktorý sme sa zabávali na izbách, hrali spoločenské hry, futbal a podobne. Po oddychu sme sa vybrali na lúku, po ktorej sa pohybovali hlavní piráti. My sme si za splnenie nejakej úlohy mohli vybrať, či budeme kapitán, kuchár alebo umývač podlahy. Umývači mali za úlohu držať sa niektorého z vedúcich počas vyhradených desiatich sekúnd. Kuchári mali chytať umývačov a kapitáni kuchárov. Aby to nebolo také jednoduché, po lúke behali dvaja hlavní piráti, ktorí chytali všetkých. Keď umývači vyčistili celú palubu (lúku), vrátili sme sa na chatu. Pred večerou sme si ešte zahrali futbal, frisbee, alebo sme si odýchli na chate. Keď sme sa najedli, konečne prišla príležitosť nájsť hľadaný poklad!

Chodili sme v družinkách po stanovištiach na pirátskej lodi. Úlohy boli zaujímavé, od položenia spinky na hladinu vody, cez živý šach až po šarádenie (veľa sme sa nasmiali). Za každú splnenú úlohu sme dostali indíciu. Z nich sme mali vydedukovať heslo, a potom nás pustili k pokladu. Boli to papieriky, ktoré sme mali preniesť slamkami na druhý koniec miestnosti do plastových pohárikov. Poklad sme zamkli do spŕch, aby vykvasil na zlaté mince. Posledný deň býva predĺžená večierka, takže sme sa zabávali v spoločenskej miestnosti, hralo sa na gitare, hrali sa hry od výmyslu sveta, rozprávali sme sa...

Čakali sme, že v noci bude nočná hra, no namiesto toho sme sa ráno zobudili s väzenským číslom na ruke, nohe, krku či čele a poklad bol preč. Raňajky sme dostali na prídel. Každý dostal svoj harmonogram a pridelenú celu (izbu). Každých desať minút sme mali sčítanie po celách, alebo hromadné sčítanie. V presne stanovenom čase sme sa mali dostaviť na kontrolu k lekárke či na povinné práce vonku. Vedúci boli naši krutí dozorcovia, no jeden z nich bol naším spojencom – dával nám informácie. Vnútri boli očíslované

písmenká, vonku poschovávané kúsky mapy a starobylé runy. Všetko dávalo dokopy odkaz. Naplánovali sme hromadný útek, premohli sme dozorcu (šteklením) a ušli sme na lúku, kde mal byť zakopaný poklad. Po dlhšom hľadaní sme našli miesto, kde mal byť zakopaný poklad. Bol tam však len papierik s nápisom: „Kdo neskoro prýde, poklat mu odýde“ a fotky futbalového ihriska pri chate. Tak sme sa pobrali späť a tam na nás čakala bojovka proti vedúcim. Keď sa nám ich všetkých podarilo vlastnoručne napratať do bránky, získali sme poklad – pravé nefalšované čokoládové dukáty! Tak, a sú z nás ozajstní piráti. Pri obede sa vyhodnotili všetky súťaže a poradie družiniek. Potom nasledovala najhoršia časť, balenie a lúčenie sa. Na vlakovej stanici sme čakali na vlak, takže sme si užívali posledné chvíľky spolu a postarali sa o zábavu okoloidúcim.

Ak si takéto niečo nezažil, tak určite príď. Ak sa bojíš, že Kockatý víkend a P-maťácke akcie sú len o matematike či fyzike, tak sa mýliš. Spoznáš veľa skvelých ľudí, dozvieš sa niečo nové, zažiješ neuveriteľnú atmosféru a zistíš, čo je to naozaj dobrá nálada. Ver, že sa skutočne oplatí prísť! :) :)

Zdieľaj naše príspevky

  • Facebook
  • Twitter

Komentáre

K tomuto príspevku nie sú žiadne komentáre.

Pridaj komentár