Ako sme zvrhli vládu Čiernych havranov

Október 6, 2015

O zážitkoch z letného sústredenia Pikomatu 8-9 nám napísali Hanka a Terka.

 

Na letné sústredenie Pikomatu sme sa poschádzali z rôznych kútov Slovenska (ale aj Česka), no všetci sme mali jedno spoločné – na najbližších 10 dní sme sa veľmi tešili. A veru sme mali dobrý dôvod. Akonáhle sme prišli na Krahule do našej chaty, zastavila nás hradná stráž a všetkým nám odobrala spacáky, ktoré sme si mali priniesť. Keď nás pustili ďalej, tak sme cestou po schodoch stretli pouličných tanečníkov, spevákov a dokonca aj čarodejníkov. Po ubytovaní nasledovalo zoznamovanie sa, aby sme sa nemuseli oslovovať: ,,Hej, ty tam v žltom tričku!" Zahrali sme si rôzne hry a dozvedeli sa o sebe aj o vedúcich nové, zaujímavé veci.

 

Neskôr nám boli predstavení aj kandidáti na kráľa. Spoločne sme si zvolili toho najspravodlivejšieho. Týmto sa náš dnešný program skončil a večer sme strávili rozprávaním, spievaním pri gitare a hraním hier až kým nenastal čas večierky. Po večierke nám (ako každý nasledujúci večer) prišli vedúci, ktorých sme si sami vybrali, prečítať niečo na pokojnú, ničím nerušenú noc. Ale čo sa to deje?! Uprostred noci sa ozval strašný výkrik, všetci účastníci boli rázom na nohách a tí, ktorí sa nezobudili, boli vynesení na chodbu Čiernymi havranmi. Stala sa strašná vec! Podpálili nám hrad a zabili nášho nového kráľa! Všetci sme ihneď museli opustiť hrad a odísť na neďalekú lúku. Tam nás čakali naše spacáky usporiadané do skupín, takzvaných družiniek, v akých sme nasledujúce dni fungovali a bojovali za víťazstvo - k tomu sme dostali ešte aj farebné tričká. Opäť sme sa pobrali na spánok. Na ďalšie ráno sme sa vrátili do chaty, ešte trošku dospali vynechaný nočný spánok a išli na raňajky. Nasledovali prednášky z rôznych oblastí matematiky a športy. Tentokrát to bol metlobal a trojfutbaj. Toto sa po zvyšok týždňa opakovalo každé doobedie. Po obede sme si pri hre pripomenuli školu a precvičili písanie diktátov, ale aj kondičku pri výrobe antichýb pomocou brušákov, drepov a  klikov. Ďalšia hra bola stolová a pri nej sme si postupne rozširovali územia a ničili územia ostatných družiniek. Po večeri sme si precvičili rôzne poznatky vo vedomostnom kvíze a plnení rôznych úloh v miestnostiach podľa odpovede, ktorú sme si zvolili. Ako bonus sme dokonca mali prehliadku klikujúcich vedúcich :) .

 

 

V ten deň sme takisto každý dostali kartičku s našou funkciou. Na začiatku sme boli všetci žobráci a počas sústredenia sme sa prostredníctvom tzv. level-upov mohli posúvať vyššie. Nasledujúci deň sme začali klasickým doobedím spolu s matbojom. Poobede sme mali adventúrku, počas ktorej sme sa snažili dostať do hradu stráženého Havranmi. Napokon sme všetci skončili vo väzení, kde sa ako obvykle veľa drepovalo, no všetci sme sa z neho nakoniec dostali. Po večeri sme mali spoločnú debatu o tom, či chceme, aby nám na zvyšok sústredenia zobrali mobily. Všetci sme sa zapojili a povedali svoj názor na túto tému. Po anonymnom hlasovaní sme si vybrali, že si ich necháme, ale každý si budeme kontrolovať čas, ktorý pri ňom strávime. Večer sme si ešte spoločne zahrali frisbee a potom sme sa pobrali do postieľok. Vo štvrtok sme začali rovnako ako predchádzajúci deň s prednáškami na pokračovanie. Po obede sme boli všetci „pokriplení“ a v takomto stave (na jednejnohe so zaviazanými očami) sme museli plniť rôzne úlohy. Nasledujúca aktivita bol opäť matboj, no nie taký, ako ho poznáme. Výsledky sme museli hovoriť v rôznych polohách ako tancujúc valčík, v sprche, ako vyznanie lásky, levitujúc, dole hlavou atď. Po večeri sme sa rozdelili k rôznym vedúcim, ktorí nám rozprávali svoje zážitky alebo s nami debatovali na polovážne a vážne témy. Ďalší deň bol veľmi netradičný. Ráno sme dostali za úlohu pripraviť si prednášky na nejakú tému. Čím viac prednášok sme si nachystali, tým viac level-upov sme mohli dostať. Tiež sme mohli robiť dizertačnú prácu. Poobede sme každý prezentovali svoje prednášky a naopak, mohli sme sa zúčastniť prednášok ostatných účastníkov. Večer sme sa pripravovali na štátnice. Dostali sme nejaký čas, aby sme si preopakovali, čo sme sa dozvedeli na prednáškach. Každý sme zložili skúšky, či už na Ačko, Bčko, alebo aj Cčko a obhájili dizertačné práce. Hneď na to sme sa pobrali na promócie kde zazneli rôzne študentské a matematické hymny. Dostali sme diplomy, museli sme sa pokloniť a zložiť prísahu. Po tomto náročnom dni sme všetci padli unavení spať.

Ďalší deň sa opäť všetko vrátilo do normálu. Poobede nás čakalo obchodovanie. V dvojiciach a občas aj trojiciach sme behali a nakupovali rôzne veci od jabĺk, cez páčidlá a veštecké gule až po krehký porcelán, ktorý sa mohol kedykoľvek rozbiť. Tiež sme museli behať rýchlo, aby sa nám nepokazilo mäso. Po hre, keď sme boli buď bohatí alebo bez peňazí s rozbitým porcelánom, sme si išli niečo vyrábať na workshopy. Plietli sme náramky, skladali kocky zo zápaliek, učili sa skladať Rubikovu kocku alebo len tak kreslili. Ráno sme sa zobudili do klasického dňa a niektorí z nás išli do kostola, pretože bola nedeľa. Poobede sme všetci vybehli na lúku, kde sme si lanom každá družinka označili územie a umiestnili doň fľašu. Celú hru sme sa snažili ukradnúť vlajky (fľaše) iných družiniek, pričom nás ostatní mohli zabíjať vytiahnutím šatky spoza pásu. Pri hre vznikali rôzne spojenectvá a dohody, ktoré sa však aj tak porušovali podľa výhodných pozícií fliaš. Pekne vybehaní a spotení sme sa vrátili na chatu umyť sa. Po návrate na chatu sme ihneď museli zapojiť naše mozgy, lebo nás čakal znova matboj - tentokrát bez pera a papiera. Keď sme vyriešili všetky príklady, museli sme obrániť hrad. Všetci spolu sme zastavili požiare, výpadky svetla alebo zabuchnuté dvere.

Síce sme nechali zhorieť sklad, ale hrad sme uchránili, takže sme boli všetci spokojní. Večer sme mali opekačku. Opekali sme, gitarovali, rozprávali sa, pozerali sa na hviezdičky a neskôr aj na blesky, ktoré neďaleko búchali. Ako sme sa tak zabávali, zrazu sme zistili, že všetci vedúci sa niekam vyparili a po chvíli zazvonil mobil. Dostali sme pokyn ísť hore na lúku. Keď už sme boli nastúpení a pripravení ísť, vedúci nám náhle bežali naproti a vrátili nás do chaty. Na lúke vedľa nich totiž udrel blesk. Tak sa nakoniec nočná hra nekonala. Na ďalší deň bolo doobedie rovnaké ako vždy a poobede sme dostali náročnú úlohu. Museli sme posediačky, podávajúc si loptičku, vyjsť celý lyžiarsky svah. Teda takmer celý – kúsok, kde bola vysoká tráva sme behali napodobňujúc tankový pás. Keď sme vyšli hore, oddýchli sme si, odfotili sme sa a potom nám bolo povedané, že máme vyrobiť sane, na ktorých jeden člen našej družinky zíde celý svah dole. Mali sme k dispozícií všetko, čo nám dá les a nejaké špagáty za drepovanie a brušákovanie. Túto úlohu sme všetci zvládli podľa najlepších predstáv a ešte sa aj dosýta najedli čučoriedok, ktoré rástli neďaleko svahu vo veľmi hojnom počte. Cestou dolu sme sa výborne zabavili a našťastie sme to aj všetci prežili :) . Večer sme mali vymyslieť ako dopadne zvrhnutie Havranov a dramaticky to stvárniť. Takže nasledovali nami všetkými obľúbené divedielka, kde sme sa ako vždy poriadne nasmiali.

 

Predposledný deň bolo GP, čo v preklade znamená celodennú túru. Tentokrát sme si pochodili kopce v okolí Krahúl, prešli cez Králiky a vyšli na Skalku, kde sme mali nádherný výhľad na susedné mestá. V to ráno sme sa zobudili zamknutí v izbe s kľúčom od vedľajšej izby a museli sme vyriešiť šifry na to, aby sme sa dostali von z chaty a našli členov družinky, ktorých Havrani uniesli. Keď sa nám to všetko konečne podarilo, vybrali sme sa na cestu. Cesta bola plná rôznych zastávok, najprv sme museli prejsť cez hranice, potom nás chytala pohraničná stráž. Takouto strastiplnou cestou sme sa dostali až ku chate na lúku, kde sme spoločne zvrhli Havranov. Čo znamená, že bola oblievačka, a to teda poriadna. Všetci sme si ju maximálne užili a pooblievali Havranov až do špiku kostí :) . Keď sme sa mokrí a zmrznutí vrátili na chatu, vychystali sme sa, vyobliekali a pobrali sa na slávnostný večer, užili si dlhú večierku a večer, resp. ráno išli spať. Ako každé letné sústredenie, aj toto bolo pre mnohých z nás posledné. Všetci sme sa rozlúčili, povedali si všetko čo chceli, napísali nekonečné venovania, urobili záverečnú a družinkovú fotku, a nakoniec sa poriadne vyobjímali. Z tohto sústredenia sme si všetci odniesli len tie najlepšie spomienky a určite naňho budeme spomínať jedine s úsmevom na tvári. Do článku sa ani nedajú napísať všetky zážitky, ktoré sme spolu prežili, ale to nezistíš, pokiaľ to neskúsiš. Takže neváhaj a začni riešiť Pikomat, určite to stojí za to :) .

Letné sústredenie Pikomatu bolo podporené z grantu nadácie Allianz.

 

 

Zdieľaj naše príspevky

  • Facebook
  • Twitter

Komentáre

K tomuto príspevku nie sú žiadne komentáre.

Pridaj komentár