Bahamy, Bahamy, ležím pod palmami...

August 7, 2014

Reportáž zo sústredenia Pikomatu 8-9, Zliechov 2014 napísala účastníčka Miška:

Veľa ľudí si myslí, že matematické sústredenie je len o počítaní. No skutočnosť je iná. Spoznáte tam veľa úžasných účastníkov aj vedúcich, ktorí ostanú vašimi kamarátmi ešte veľmi dlho. Oddýchnete si od bežných povinností a užijete si pohodovú atmosféru. Naberiete veľa príjemných i vtipných zážitkov, ktoré sa do článku žiaľ nedajú napísať ale vryjú sa vám hlboko do pamäti. Tu je dôkaz, že sa tam naozaj len nepočíta:

0.deň: Celé sa to začalo príchodom na chatu - nastúpili sme na výletnú loď smerujúcu na Bahamy. Pri zoznamovacích hrách sme okrem účastníkov spoznali aj 10 rôznych osobností (vedúcich). Boli to kapitánka lode, politička, obchodník, novinár, raper, rocker, hudobník, docent Cukrár, počítačový maniak a pracovník z NASA. Potom sme od nich potrebovali získať podpisy. Avšak najskôr sme im museli dokázať, že sme hodní ich podpisu. A tak nám dávali úlohy súvisiace s ich povolaním. Keď sme mali istý počet podpisov, dostali sme za ne tričko takej farby, k akej družinke patríme. Vytvorili sme štyri družinky po sedem členov a dve družinky po osem členov.
Po večeri sme sa mali ako družinka i so svojim vedúcim bližšie spoznať. Chodili sme po dedine a plnili zábavné úlohy, ako napr. postaviť sa na čo najmenej papierov alebo odmerať obsah ihriska bez metra... Keď sme sa vrátili na loď, začuli sme krik. Stala sa vražda! Vybehli sme hore, kde sme našli označené miesto činu. Keď sme sa opäť zhromaždili pri vchode, vedúci nám zaspievali tematickú pesničku z ich vlastnej tvorby s názvom Bahamy. Bola veľmi chytľavá a zožala veľký potlesk. Večer sme si  všetky kajuty vybrali vedúceho a knižku, z ktorej nám každý večer príde čítať. Potom sme už mali voľno, hral sa ping-pong, spievalo sa alebo sme sa len tak rozprávali (i napriek vražde ;) ).

1.deň: Ráno nás čakala rozcvička. Po raňajkách sme si mohli vybrať z piatich prednášok. Keď sme boli o niečo múdrejší, čakali nás športy. Boli tri - lacross, vybíjaná (jedna družinka bola v kruhu s dvoma ochrancami a druhá družinka ju vybíjala) a „väzenie" (oslobodzovanie svojich väzňov zo súperovho územia a chytanie súpera do svojho väzenia). Počas sústredka sme hrali všetky športy každá družinka proti každej .

Keď sme boli riadne spotení, vnútri nás čakala oddychová hra. Hrala sa vo dvojiciach. Na začiatku boli na papieri štyri bodky, ktoré sa spájali a vznikali nové bodky na čiare, ktorá spájala tie predchádzajúce body. Ten, ktorý už nemal čo spojiť, prehral. Po obede sme  mali voľno a tak sme sa zabávali sami. Keďže sme boli až príliš oddýchnutý, neskôr sme mali behačku. Dostali sme papierik s niekoľkými menami. Vedúci boli na nejakom mieste v okolí a v intervale dvoch minút sa práve pri ňom nachádzal pasažier s nejakým menom. My sme mali zbierať podpisy od týchto pasažierov,  no v presnom poradí, v akom sme ich mali napísané na našom papieriku. V 1. kole sme behali po dvojiciach/trojiciach, v 2. celá družinka spolu a v 3. kole sme behali jednotlivo. Keď sme boli všetci vybehaní, vnútri už bola pripravená ďalšia hra. Každý mal náhodne ohodnotené štyri vlastnosti (paluba, batožina, miesto a vtipnosť) od 0 po 4. Našou úlohou bolo zistiť svoju hodnotu všetkých vlastností a to tak, že niekto si vybral nejakú osobu a šiel s ňou za vedúcim, ktorý vedel hodnoty napr. vtipnosti. Ten im povedal, kto má vyššiu hodnotu a tomu aj zároveň zvýšil o jedna hodnotu vlastnosti v predošlom stĺpci (v tomto prípade miesta). Aby to nebolo také jednoduché, museli sme chodiť kývať na lodný balkón, pretože ak sme neboli kývať medzi poslednými 60 ľuďmi, naše vlastnosti sa nám resetovali. Avšak ak sme mali v tabuľke niekoľko ľudí pod sebou rovnakú hodnotu vlastnosti, tak nám tú hodnotu ukázali. Bola to veľmi zaujímavá hra a ku koncu sa nám tie hodnoty veľmi často resetovali ;) . Po večeri sme mali kvíz. Každá družinka sme dostali rovnaké otázky (bolo ich celkom veľa) a tiež čas na preštudovanie. Medzi družinkami sme si neskôr vyberali otázky a podľa toho nám prideľovali body. Potom sme už do večierky mali voľno.

V ten deň sme, okrem iného, zistili, že vrahom bol supernebezpečný väzeň a obeťou sa stal supertajný agent FBI. Taktiež nám údržbár poskytol záznam z bezpečnostnej kamery, na ktorom každá osobnosť postupne schádza po schodoch a pritom robí všelijaké veci (napr. hudobník si vzal obraz zo steny, novinár si natáčal političku...)

2.deň: Ráno nás privítala klasika - rozcvička, prednášky a športy. Potom sme si vybrali  seminár, čo je niečo ako prednáška, len má viac častí a nadväzuje na seba. Po obede tí, čo chceli, boli cez voľno hrať futbal. Dnes nám každá osobnosť oznámila svoje alibi, ktoré sme neskôr preverovali. Hudobník hral vtedy na klavíri, novinár písal článok, raper a obchodník boli vraj v posilňovni, rocker vtedy nacvičoval na vystúpenie. Kapitánka lode to samozrejme nemohla byť, pracovník z NASA neskôr predniesol zložitú prednášku o tom, čo robil, docent Cukrár pracoval na zložitom systéme miestností, politička mala hovor ohľadom volieb a maniak robil niečo na počítači. Novinár však ráno vydal článok, v ktorom nepriamo obviňoval političku. Tá si teda poobede zvolala tlačovú konferenciu. Cieľom našej hry bolo priniesť jej papiere, ktoré boli niekde v dedine. Chodili sme po stanovištiach a keď sme splnili úlohu, získali sme nejaké písmenko. Úlohy boli rôzne, napr. rozoznať „jed" od kofoly, presmerovať odraz zrkadla cez ďalších šesť zrkadiel alebo zahrať na nakreslenom klavíri. Z písmeniek sme dostali slovo obchod. Takže papiere  pre političku boli v obchode. No nie všetky družinky tam stihli prísť pred koncom hry. Nevadí, aspoň sa mali dedinčania na čom zabávať. Na ďalšej hre sme mali postaviť model, ktorý robil v čas vraždy maniak na počítači. Dvaja z družinky sa naň šli pozrieť a opísali ho bez ukazovania ďalším dvom. Tí prišli za zvyškom družinky a mohli im odpovedať na otázky, ale len áno/nie. Bolo to ťažšie ako to vyzerá, hlavne ak vám praskol balón (súčasť modelu). Ale zabavili sme sa pri tom. Po večeri sme skúšali zložitý systém miestností, ktorý vraj vymýšľal docent Cukrár. V každej miestnosti bola osobnosť. Napr. v miestnosti B bol novinár. Ak ste si zatancovali na jeho hudbu, poslal vás do miestnosti C, ak nie, tak do D. Najlepšie bolo, ak ste nevedeli prísť ako daná miestnosť funguje. Hralo sa na kolá a ciele boli počas hry, napr. aby bolo čo najviac ľudí z družinky v miestnosti C počas 22. kola. Potom sme už mali voľno. V noci sme začuli pesničku Bahamy (aj keď sme si najskôr mysleli, že už je budíček). Bola to ešte len nočná hra. Ospalých nás vytiahli na pole. Mali sme pozbierať podľa zoznamu, bez bateriek, porozhadzované rockerove veci. No ak na nás zasvietil vedúci baterkou, stratili sme jeden z piatich životov. Vedúci reagovali na zvuk. No ešte k tomu po poli pobehovali ďalší dvaja (neskôr traja) vedúci, ktorí reagovali na všetky podnety a stačilo im, aby sa nás dotkli a boli sme mŕtvi. Keď sme všetky veci našli (čo bol podľa mňa v tme zázrak), vrátili sme sa „nehlučne" na chatu.

 

3.deň: Ráno nám odpustili rozcvičku. Nasledovalo klasické doobedie. Poobede sme si porovnávali schopnosti vo dvojiciach. Bolo deväť rôznych disciplín. Niekto vyzval niekoho iného a postupne si vyškrtali disciplíny, ktoré sa im nepáčili, až im ostala jedna. Tomu, čo ju vyhral, sa pripísali body. Potom sme dostali čas do večere na nacvičenie divadielka - zreplikovanie lodnej vraždy. Po večeri sme ich zahrali všetkým. Každé bolo veľmi vtipné a jedinečné. Tvárili sme sa ako profesionálni herci a poriadne sme sa nasmiali. A potom nám osobnosti zahrali, čo sa stalo podľa nich. Odsúdili novinára za vraždu na skok z lávky. No nakoniec ho zachránila politička - priznala sa k pravdivosti jeho článku o úplatkárstve, no nevedela kto bol skutočným vrahom. A tak sme po spoločnej pesničke Bahamy šli spať bez akéhokoľvek nového poznatku. Aj keď vlastne raper s obchodníkom sa priznali, že neboli v posilke. Sú na mizine a tak natáčali trápne video za peniaze. Pustili nám ho, no bolo skôr vtipné.

4.deň: Ráno nás zobudili, že musíme ísť na núdzové cvičenie – rozcvičku. Počas cvičenia však loď naozaj začala naberať vodu a my sme snažili zachrániť. Po družinkách nám zviazali nohy a tak sme sa mali pohybovať. No pribehli vedúci a začali na nás striekať vodu z fliaš - akože veľké vlny. Nakoniec pribehol aj hudobník a vysmial sa nám, že on je vrah! A utiekol... Nemohli sme sa za ním rozbehnúť, keďže sme mali zviazané nohy. Tak sme šli radšej na raňajky. Potom nás zavreli do spoločenskej miestnosti (bola to opustená pláž) a mali sme si obliecť družinkové tričká. Každú chvíľu nám napísali na tabuľu úlohu, ktorú prišli o chvíľu vedúci skontrolovať, napr. sme mali byť dve minúty bez absolútneho pohybu alebo žiadne dievča sa nemohlo dotýkať zeme... Potom sme šli cestovať po chate (lebo vonku pršalo). Vedúci boli dopravné prostriedky, ktoré sa pohybovali len po špagátikoch na zemi. My sme mohli chodiť len za nimi vo dvojiciach. Na zastávkach sme mohli vymieňať tovar a našou úlohou bolo takto získať laser. No aj keď sa to žiadnej družike úplne nepodarilo, poobede nás vedúci nasadili na linkový autobus. Na naše prekvapenie, úplne samých. Autobusár nás vysadil kde mal a dostali sme papier s inštrukciami. Asi po hodine chodenia v mrholení nám volali vedúci, že kde sme. Nakoniec sa zistilo, že zastávka, kde sme vystúpili, je o pár kilometrov ďalej ako na mape. A tak sme sa vracali. Nevadilo nám to, aspoň sme sa porozprávali medzi sebou a zabavili sa.
Nakoniec sme dorazili kam sme mali a tento krát sme si mali zviazať nohy všetci dokopy. A tak sme sa trmácali lesnou cestičkou, spravili sme dva kroky a niekto spadol :D . Začalo viac pršať a premrzli sme. Keď sme sa potrápili, mohli sme sa rozviazať a vyšľapať si to na lúku. Tam sme naďabili na hudobníka - vraha a jeho pomocníkov (vedúcich). Mali sme ich zneškodniť tak, že sme sa nechali pochytať celá družinka od jedného vedúceho. No aj vedúci naháňali a akonáhle bol chytený od daného vedúceho aj niekto z inej družinky, tak sa to pokazilo. Všetci sme sa triasli od zimy, lebo začalo aj fúkať. A tak sme bojovku prehrali, všetci sme boli chytení, ale nie po družinkách. Aspoň sme sa mohli vrátiť na chatu do tepla. Večer sme mali voľno a smiali sme sa pri belgickom tanci.

5.deň: Ráno bola rozcvička (každý deň úplne iná), prednášky a športy. Potom sme hrali hru po dvojiciach. Na kartičkách sme mali čísla od 1 po 11. Rozdelili sme si ich a jedna ostala v strede. Každý videl svoje karty a mal uhádnuť, ktorá je v strede, alebo sa opýtať druhého na jednu kartu a potom zasa naopak. Po poobedňajšom oddychu sme boli v posilňovni. Každá družinka dostala 100 jednotiek sily a mala si ju rozdeliť medzi svojich členov. Silu sme si museli oddrepovať, v 2. kole odklikovať a v 3. sme robili skracovačky. Po každom kole boli súboje, kde dve družinky proti sebe postavili jednotlivých hráčov. Kto mal viac sily, vyhral. Keď sme mali riadne svaly, išli sme si potrénovať mozog. Všetky družinky sme dostali tri neľahké príklady a čas na vyrátanie. Po večeri nám iná družinka vybrala príklad, my sme ho odprezentovali a oni okomentovali. Večer sme už mali voľno a zasa sme tancovali, tentokrát všeličo. Tí, čo nechceli, samozrejme nemuseli. V noci nás prekvapila ďalšia nočná hra. Išli sme po štvoriciach cez tmavú dedinu plnú mačiek. Pripojil sa k nám obchodník a zaviedol nás do vrahovho laboratória - stará chatka na konci dediny. Toho najstatočnejšieho sme museli obetovať a poslať zo zadnej strany chatky, zvyšní sme šli dnu a tam nás zvonku zamkli. Na povale zvonil mobil a tak sme vyšli hore a zdvihli ho. Bola tam tma a desivo... Mali sme pohľadať soľničky, v ktorých sme našli morzeovku. Niekto nám zdola vyklopal slovo obraz. Za obrazom bol kľúčik od skrinky a v skrinke správa. Potom sme zakričali Bahamy a odomkli nás. Šli sme si do suterénu po najstatočnejšieho (ten nám aj vyklopkal morzeovku) a na rohu sme stretli uja s kosou. Potom sme sa vrátili do postelí, ale nesmeli sme nikomu o ničom povedať. Niektorí mali totižto nočnú hru až nasledujúcu noc.

6.deň: Budíček, rozcvička, raňajky a ďalšie zaujímavé prednášky. Potom na nás čakal náboj. Počítali sme rôzne príklady za body. Po obede sme hrali šarády (ukazovanie slov bez použitia zvukov). Boli sme po družinkách a vždy dvaja odišli k inej družinke aby im uhádli ich slová. Dobre sme sa pri tom zabavili. Potom sme mali po chate splniť nejaké úlohy, ale všetci boli nejako hendikepovaní (nemohli hýbať nohami, nemohli rozprávať atď.) a úlohy boli zamerané na tieto končatiny. Večer mala byť opekačka, no bohužiaľ pršalo. Tak sme pojedali špekačky vnútri. Popritom  sa hralo na gitare a spievalo, bolo nám dobre. Nočnú hru skomplikoval dážď, tak sa muselo začať až neskôr (preto šli niektorí už na svitaní).

7.deň: Ráno sme mali pokračovanie seminárov – bola to posledná „prednáška" tohto sústredka. Potom sme si mohli vybrať, či chceme hrať futbal, frisbee alebo niečo iné. Športovali sme až do obeda. Po oddychu nás rozdelili na tri a tri družinky (po 22 členov) a išli sme lámať rekordy! Bolo ich veľmi veľa, ale všetky zaujímavé. Napr. čo najrýchlejšie zjesť keksík, obliecť si čo najviac tričiek, obehnúť chatu s niekým na chrbte, vyprázdniť čo najrýchlejšie fľašu vody, odbaliť čo najviac toaletného papiera za desať sekúnd, „pingpongovať“ s fľašou... Veľmi sme si to užili a zasmiali sa pri tom. Potom sme sa rozdelili po družinkách s vedúcim. Mali sme posúvať krabicu po plániku na papieri, ktorý sme ale nevideli. Nikto sa však nedostal ani na druhú úroveň :D . Po večeri sme mohli ísť na dobrovoľnú psychologickú hru. Každý sme mali zapálenú sviečku - život. Mali sme prejsť k stromu/kruhu, no ak nás uvidel strážnik hýbať sa, sviečku nám sfúkol. Mohli sme sa navzájom zachrániť, ak niekto zobral sfúknutú sviečku a vrátil sa na začiatok zapáliť ju. Pri strome sme si mali vybrať troch ľudí, ktorým najviac dôverujeme a pri ďalšom vybrať jedného z nich. S ním sme mali prejsť cez cieľ. Počas celej hry bola vonku už tma a úplné ticho. Bola to silná hra. Keďže už bolo neskoro, šli sme rovno do postelí.

8.deň: Ráno sme sa zobudili, naraňajkovali a zobrali si balíček namiesto obeda. Potom sme vylúštili šifru zo spomínaného vtipného videa a mali sme ísť do vrahovho laboratória, kde bola aj nočná hra. Za niekoľko drepov sme mohli ísť dnu. Tam sme našli mapu, na ktorej bolo naznačené, kam máme ísť. A vrahov plagát. Umiestnil bombu na vrch Strážov! A tak sme sa vydali na turistiku (po družinkách) cez krásny les. Keď sme prišli na nejaké miesto, mali sme vylúštiť šifru a zavolať vedúcemu, čo ďalej. No na jednom stanovišti bol problém so signálom. Stretli sme sa tam tri družinky a dohodli sa, že ďalej pôjdeme po žltej (vraj zelená, po ktorej sme šli doteraz, tam končí). Keď sme sa konečne dovolali, samozrejme sme zistili, že sme na zlej ceste :D. Ale trasu sme si nakoniec skrátili a spravili nám náhradné stanovištia. Keď dorazili aj ostatní na lúku, opäť sme mali bojovku proti vedúcim (ako vtedy v daždi), no tentokrát sme ju vyhrali. Aj napriek veľkým bodliakom, ktoré boli všade. A tak sme zneškodnili aj hudobníka - vraha. No bomba tu bola stále, tak sme si vyšľapali ešte kúsok na Strážov. Za ten výhľad to však naozaj stálo. Bolo tam prekrásne. Našli sme bombu a zneškodnili ju. Vedúci mali o nás trochu strach, pretože tam bola strmá priepasť, no na chatu sme sa vrátili všetci v poriadku. Boli sme vyčerpaní, túra bol samý strmák, no všetci sme ožili, keď nám vedúci povedali, že dnes nie je večierka. Bol to posledný večer, a tak sme sa vyobliekali a šli na vyhodnotenie. Každý sme si dali úžasnú čokoládovú tortu. Potom sme mali voľno, všetci sme sa bavili, rozprávali sa, hralo sa na gitare a užívali sme si, koľko sa dalo.

9.deň: Zobudili sme sa do krásneho rána, no všetci sme boli smutní. Sústredko sa končilo a navyše pre deviatakov to bolo posledné sústredko. Budú nám tu všetci chýbať... Pustili nám krátke videá, čo im dal P-mat. Myslím, že väčšinu z nás to dojalo. Potom sme sa pobalili, pofotili a popodpisovali si pamätné listiny. Poplakali sme si a rozlúčili sa s vedúcimi, ktorí tam ešte chvíľu ostali. Autobus nás odviezol na stanicu. Kým sme čakali na vlak, hrali sme si na gitare. Ale keď prišlo na lúčenie, veľa z nás si poplakalo ešte viac.

                                                                   

Možno niektoré hry takto opísané v článku vyznejú nudne, no v skutočnosti sú naozaj super. O zážitkoch z izieb aj mimo nich ani nehovorím. Ver, že chceš takéto sústredko prežiť aj ty, tak neváhaj a pridaj sa k nám. Bolo nám fakt super :)

Zdieľaj naše príspevky

  • Facebook
  • Twitter

Komentáre

K tomuto príspevku nie sú žiadne komentáre.

Pridaj komentár