Ktorý národ je najlepší? Aké bolo letné sústredenie PIKOFYZu

September 6, 2015

Za nami je ďalšie skvelé sústredenie PIKOFYZu, celoslovenskej súťaže z fyziky. Tentokrát sme objavovali krásy prírody v okolí školy v prírode Planinka v Dechticiach a nové a zaujímavé poznatky z fyziky. Samozrejme, že sme si zahrali super hry a stretli sa so starými, či novými kamarátmi. O tom, ako nám bolo, napísal účastník Majo Poturnay.

Celý rok sme tvrdo dreli, počítali príklady a posielali ich. Prečo sme to robili? No pre to, aby sme mohli zažiť ten skvelý týždeň – sústredenie. Konkrétne letné sústredenie PIKOFYZu. Na naše prekvapenie sa uskutočnilo v riadnom termíne. Tak sme šťastne docestovali do školy v prírode Planinka pri západoslovenskej obci Dechtice.

Keď sme sa ubytovali, museli sme sa najprv zoznámiť. Každý povedal niečo o sebe odkiaľ pochádza, čo ho baví a samozrejme (a to ste nečakali) aj svoje meno. Okrem toho sa nás vedúci pýtali zaujímavé otázky, ako napríklad: Umývaš si zuby pred alebo po raňajkách?, Aké je meno tvojho najobľúbenejšieho plyšáka? či Otváraš banán od špičky alebo od stopky?.

Keď sme sa spoznali, chceli sme spraviť skupinovú selfie (po slovensky “svojku“). Tento plán nám však vedúci úplnou náhodou skazili, pretože sa začali hádať ako malé deti (ktorými oni sú) o tom, ktorý národ je najlepší. Jimi tvrdil, že najlepší sú Galovia, Bum zasa, že Egypťania, Adel to tvrdila o Rimanoch. Samo vravel, že Gréci sú jednoznačne najlepší, Matt tvrdil to isté o Keltoch. Jediný, kto sa nehádal, bol Logik, ktorý uctieval Alaha, no myslel si, že najlepší sú Peržania. Túto hádku vyriešili až Vyššie Entity (Bugy a Majza), ktoré tak otvorili 1. medzinárodné stretnutie národov, na ktorom uzákonili 3 zákony:

§1 hovorí, že každý deň sa bude uctievať jeden národ.

§2 hovorí, že náčelníci národov si majú právo vybrať svojich bojovníkov.

§3 hovorí, že národy sa pred každou hrou musia stavať do “defaultného“ postavenia/zobrazenia.

Galský deň

Galovia sú veľmi priateľskí ľudia, preto nás chceli naučiť spolupracovať. Pritom sme zviazaní po národoch plnili rôzne vznešené úlohy. Spolupráci sme sa naučili, a tak sme sa mohli ísť napapať do miestneho kaštieľa. Sýti sme sa pobrali naspäť na chatu, aby sme mohli ďalej obdivovať galskú kultúru. Chceli sme sa naučiť galský tanec (postláčať čísla v kruhu od najmenšieho po najväčšie). Taktiež sme sa chceli naučiť galské vedomosti, a preto sme si dali kvíz. Ten bol rozdelený do 6 okruhov otázok: Cogito ergo sum (latinské výrazy), Filmy (z ktorého filmu pochádza hláška?), Jedlo (uhádni aké jedlo je na obrázku), Ráta ti to? (vypočítať matematickú úlohu), Logické otázky (otázky o Logikovi + 1 naozaj logická úloha), Geografia (dejepisné otázky o národoch). Obohatení o nové vedomosti, najmä o Logikovi, sme sa pobrali spinkať na izby, pričom k nám prišiel nejaký pekný vedúci, aby nám prečítal niečo pekné z nejakej peknej knižky a všetci sme pekne zaspali a mali pekné sny.

Egyptský deň

Deň začal budíčkom s tradičnými egyptskými piesňami 21.storočia po Kristovi. Spoločne s nimi nás zobudil miestny páv (škriekajúca mačka). Nádherne vyspatí sme sa vydali na rozcvičku, pri ktorej sme sa mali prebrať. Fyzicky zobudení sme sa naraňajkovali. Avšak my sa chceme zobudiť aj psychicky! Preto sme si rozcvičili mozgové závity na rozmyške. Úplne zobudení sme pokračovali na prednášky, vďaka ktorým sme sa dozvedeli nové informácie z fyziky. Po dvoch prednáškach sme si išli zašportovať. Boli 3 športy: fafákobal (volejbal s “bójkou“), kráčajúci skarabeus (frisbee s “ Hello Kitty“ loptou) a pakobal (futbal, pri ktorom sme sa mohli len raz dotknúť lopty a potom sme sa museli ísť oživiť k stromu života - Bum). Unavení zo športov sme sa šli naobedovať a dať si poobedný oddych.

Po oddychu sme sa vydali na pole ku Katarínke, aby sme začali napodobňovať to, čo spravili Egypťania už pred tisíckami rokov - stavanie pyramíd. Na to sme dostali papier, nožnice, špagát, klince, kladivo, farby, štetce, hrnček a celý les ako zdroj materiálu. Keď už máme svoju vlastnú drevenú pyramídu, tak sa môžeme ísť s nimi zahrať. Našou úlohou bolo ukradnúť múmiu cudzej družinke (ktorá zvykla byť, samozrejme, pri pyramíde danej družinky) a zároveň obraňovať vlastnú múmiu. Celí unavení sme sa vrátili naspäť na chatu, tentokrát sme sa prišli navečerať. Potom sme si zahrali tradičné Egyptské toto (hlavolam vo vnútri pyramídy) proti iným družinkám. Na naše prekvapenie najlepšie to išlo Egypťanom (prečo asi ?). Bolo to veľmi únavné, a preto sme všetci ocenili spánok.

Rímsky deň

Ráno nás opäť zobudil náš priateľ páv a okrem iného aj vedúci tentokrát s tradičnými piesňami z Ríma (pesničky 21.storočia z celého sveta). Pokračovalo to až príliš tradične: rozcvička-raňajky-rozmyška-prednášky-prednášky-športy-obed-odpočinok. Po obede sme si uctili pamiatku najslávnejšieho rodáka z Rímu: Gaiusa Humusa Nichtburgusa.

Neexistuje lepší spôsob ako si uctiť Gaiusovu Humusovu pamiatku ako Nichtburgovým šesť a pol bojom (skrátene 6½ boj). Disciplíny sa vykonávali po dvojiciach a boli nasledovné: 1. kop z ľahu do výšky, 2. leháček na bruchu to znamená meranie vzdialenosti v jednotkách “homo“(človek) na čas , 3. drepovanie dotýkajúc sa chrbtom, 4. spojený trojskok znožmo s katapultom na konci, 5. hod cestom a jeho chytenie v čo najväčšej vzdialenosti, 6. beh v jednom tričku. Poslednou, no najdôležitejšou disciplínou bola tá 6½-tá, ktorá bola kombináciou skoku do diaľky, skoku do výšky a hodu diskom (hodiť disk v skoku čo najďalej).

Nabudení súťažnou atmosférou sme pokračovali v súťažení v podobe pretekov vozov. Bolo to podobné ako F1 len sa menilo celé auto/formula (ten, kto beží) a jediná vec, čo stále zostávala rovnaká boli pneumatiky (topánky). Okrem toho musel závodník približne v polovici okruhu dotankovať (vypiť pohár vody). Konečne dostatočne unavení sme sa navečerali a pritom si spravili vlastné talizmany. Síce sme boli dostatočne sýti, aj tak sme šli opekať. Počas opekačky sme sa rozprávali alebo inak zabávali až dokým...

Rímska noc

Všetci sme sa zhromaždili v altánku, kde nám Caesarka (Adel) povedala, že potrebuje pomoc. Podľa nej je na konci labyrintu niečo čo by nikto, ale vážne nikto, nemal vidieť. A práve my jej máme pomôcť získať to späť. Preto nás vedúci poslepiačky odviedli do Temného lesa, v ktorom špagáty medzi stromami reprezentovali chodby bludiska. Nikto nesmel hovoriť, inak by ho minotaurus presunul na iné miesto v bludisku. Spoznať sme sa mali podľa našich unikátnych talizmanov. Na konci bludiska sme dostali zapečatený list, ktorý sme za žiadnych okolností nemali otvárať (naozaj za žiadnych okolností). Potešení z úspechu sme sa vrátili a takmer ihneď zaspali.

Perzský deň

Budíček bol klasický. Znova škriekajúca mačka a znova vedúci, tentokrát s tradičnými perzskými ľudovkami (opäť raz svetová hudobná scéna 21.storočia). Ešte predtým ako sme sa pobrali na raňajky, sme si prečítali list, ten čo sme za žiadnych okolností nemali otvárať či dokonca čítať (ja som ho naozaj nečítal, len mi o ňom hovorili ostatní). Podľa toho čo mi o ňom povedali ostatní, tak vraj tam bolo napísané, že Caesarka je zamilovaná do Kleopatry (naozaj neviem, čo je na tom pravdivé...). Okrem zistenia obsahu listu to bolo obyčajné doobedie.

Dnešný deň je perzský. Prvá vec, čo mnohým ľuďom napadne, keď sa povie “perzský“, je koberec. Aby sme mohli začať vyrábať perzské koberce, tak najprv potrebujeme vhodné farby. Dražili sme zákazky do rôznych miest, ktoré nám po ich splnení zarábali imaginárne peniaze. Potom, ako sme získali farby, sme mohli začať s farbením kobercov/tričiek. Šarmantná asistentka (Bum) nám vysvetlila, že koberce (biele tričká) sa musia farbiť navlečené na stojane (oblečené). Preto sme dostali potravinárske farbivo, vyvrátili sme tričká, nasypali na ne farbivo a to prelepili lepiacou páskou. Tým sme vytvorili 5 terčov (3 vpredu a 2 vzadu). Cieľom bolo “zabiť“ vodou členov ostatných družiniek (trafiť všetky terče na tričku). Po chvíli krutých súbojov sa pridali aj vedúci a hneď sa oblievačka zmenila na hru “všetci proti vedúcim“. Všetci sme boli farební, a uvedomili sme si, že na tričkách máme všetci len 1 farbu. Preto sa začali navzájom objímať, čím získali nádherne pestrofarebné tričká. Farebné neboli len tričká, ale aj my, a preto išli úplne všetci do sprchy.

Večer sme prezentovali vedomosti, ktoré sme v posledných dňoch nadobudli pri robení projektov a potom nasledoval voľný program, po ktorom sme sa išli všetci vyspať, aby sme mali dosť síl na ďalší deň.

Grécky deň

Ráno sme sa zobudili o pol hodinu skôr než obvykle, náš priateľ páv ešte spal (takže neškriekal), ale hudba bola stále tá istá. V rámci rozcvičky sme chceli získať grécke vedomosti, a preto sme z (papierových) hviezd rozhádzaných po tráve chceli poskladať čo najviac súhvezdí, ktoré boli na papieroch nalepené na stromoch. Rozcvičení sme sa presunuli na raňajky, aby mohol dnešný dlhý deň začať.

Posol priniesol správu, že hrdinovia gréckych mýtov sú v nebezpečenstve. Zo strategických dôvodov sme však mohli dostať iba GPS súradnice s polohou šifry, po ktorej vyriešení sme zistili meno hrdinu, ktorý sa tam skrýva. Toto meno sme nahlásili „centrále“, ktorá bola pri chate a následne sme dostali ďalšie súradnice. Potom, ako sme zachránili všetkých, sme dostali špeciálne právo – možnosť dobyť Spartu.

Vydali sme sa na pochod do „vedľajšej dediny“ – Dobrá Voda. Hoci mala mať výhodu družinka, ktorá tam dôjde prvá, prišli sme všetci pohromade. Ihneď sme začali s obliehaním. Najprv sme museli dobyť priľahlé ostrovy, aby sme sa dostali k Sparte. Na to sme však mali obmedzený počet vojakov, ktorých sme mohli získať dvomi spôsobmi. Buď sme sa vrátili o ostrov naspäť, alebo sme vyriešili fyzikálny príklad. Keď sme dobyli Spartu, ukradli sme z nej zlatý poklad, ktorý bol v Pandorinej skrinke (o tom sme nevedeli).

Keďže sme otvorili Pandorinu skrinku, vypustili sme do sveta tie najhroznejšie choroby sveta – antrax, ebolu, sars a mers. Aby sme sa zachránili, museli sme sa z týchto chorôb liečiť a zároveň vyvíjať na ne liek. Našťastie sme to zvládli a mohli sme sa vrátiť naspäť na chatu, kde sme sa s chuťou navečerali. Hneď na to sme zistili, že musíme zachrániť ešte vedúcich. Síce neochotne, ale predsa sme ich zachránili.

Večer sme už len vyhodnotili letnú časť 17. ročníka PIKOFYZu, odmenili víťazov a na uctenie si všetkých ostatných sme použili fanfáru. Okrem PIKOFYZu sme vyhodnotili aj vznešený súboj národov a opäť prišla na rad fanfára. Odmenou pre všetkých boli torty a zmrzlina. Večierka bola presunutá na neskôr a so smutnou vidinou zajtrajšieho odchodu sme neochotne zaspávali.

Keltský deň

Opäť raz sme sa zobudili za pomoci páva a aj vedúcich. Posledný budíček, posledné raňajky, posledné prednášky – tým všetkým sa vyznačuje posledný deň každého sústredenia . Už len vyplniť anketu, pofotiť sa, pobaliť sa, naobedovať sa a môže sa ísť domov. Posledné chvíle spolu s kamarátmi pomáha prežiť aj cestovanie (autobusom aj vlakom). A takto sa skončilo toto letné sústredenie PIKOFYZu…

Všetci čo sa kedy pokúsili napísať podobnú reportáž písali, že všetky pocity, ktoré určite aj ty zažiješ na sústredeniach sa nedajú poriadne opísať. Preto sa o to ani nebudem snažiť , ale určite príď aj ty na ďalšie sústredenie, lebo vďaka sústredeniam dostaneš toho viac, než si myslíš …

Majo

 

 

Kompletný fotoalbum zo sústredenia nájdeš na www.pikofyz.sk!

 

Zdieľaj naše príspevky

  • Facebook
  • Twitter

Komentáre

K tomuto príspevku nie sú žiadne komentáre.

Pridaj komentár