"Natrhnuté spriahadlo!" sme počuli párkrát počas sústredenia

September 23, 2016

O zážitkoch z letného sústredenia Pikomatu 8-9 nám napísala Táňa.

 
Ani sme sa nenazdali a ďalšie sústredenie Pikomatu je za nami. Nie je ľahké obsiahnuť v jednom článku všetku tú voľnosť, pohodu a úžasnú atmosféru vďaka toľkým dobre naladeným ľuďom, ale skúsim vám to aspoň priblížiť...

Celé sa to začalo už pred našou chatou v Hnilčíku, keď sme sa mali rozdeliť do jednotlivých kupé (izieb) a pridelili nám tak cestovné lístky spolu s miestenkami. Tohtoročné letné sústredko malo totiž tému Vlakové spoločnosti. Tradične sme začali hrami, v ktorých sme sa mali lepšie navzájom spoznať a nasledovalo uchádzanie sa o pracovné miesta v niektorej zo spoločností. Celkovo sa nám predstavili štyri: Michellin, Kikbán, Compost rail a Kargoman. Zatiaľ sme však o vlakoch nevedeli nič, takže našou úlohou bolo absolvovať určité školenia, zapamätať si z nich čo najviac a tak prejsť cez pohovor vo vybranej firme. Samozrejme, nešlo to hneď na prvý raz. Ak sme prešli pohovorom, mali sme zabezpečené teplučké pracovné miesto a darovali nám krásne žlté novotou voňajúce tričká s nápisom „Nevykláňajte sa z okien!“ Takto rozdelení do družiniek (spoločností) sme počas celého sústredenia v rámci programu dostávali body a bojovali o prvenstvo.

Rána a doobedia prebiehali podobne. Neminula nás ranná rozcvička, kde sme sa naučili Pozdrav Slnku a zahrali si nejakú hru na zobudenie. Vyhladovaní sme potom utekali na raňajky a neskôr si rozcvičili aj mysle pri rozmyške. Nasledovali prednášky, na ktorých sme sa naučili niečo nové a zaujímavé z odboru matematika a všeobecný rozhľad. Nechýbali ani športy, ktoré nás vyčerpali. Po obede nám preto bolo dopriate trocha odpočinku a po zvyšok každého dňa sa naša vlaková téma rozvíjala v príbehu. Počas celého sústredenia sme ako vlakové spoločnosti mali za úlohu plniť rôzne projekty na výstavbu železníc medzi európskymi metropolami, za čo sme dostávali body. Naše železničné trate sa potom zakresľovali do veľkej mapy, ktorá bola vyvesená v spoločenskej miestnosti.

Vo vlaku sme precestovali celú Európu od juhu až na sever a práve Maďarsko, rodné Slovensko, Česko, Poľsko, Rakúsko a Nemecko sme spoznávali cez kvíz. Pár otázok bolo aj interaktívnych, čo bolo vítaným oživením. Dobre sme sa zabavili nad našimi nie vždy správnymi odpoveďami a neskôr sa nám podarilo prísť až do chladného Ruska, kde sme zapadli do snehu. Potrebovali sme sa z toho záveja dostať a keďže sneh je len určitá forma vody, nasledovala obľúbená oblievačka!

Surové Rusko nás nenechalo ani v noci spať a prišla nočná hra, ktorá v nás zanechala silné pocity a uvedomili sme si, akí skutočne sme a medzi akými ľuďmi sa nachádzame. Nočná hra mala daný dej, ktorého podstatu sme nedokázali zmeniť a išiel s nami jeden vedúci ako rozprávač príbehu. Rozprávač nás tak vtiahol do deja, že sme mali pocit, že to skutočne prežívame. Na začiatku každému z nás zavesili na krk balón, ktorý symbolizoval náš život a pokiaľ nám počas hry praskol – je jedno akým spôsobom – tak sme museli odísť na chatu. Celú hru sme tiež museli byť ticho, lebo sme boli v zamorenej zóne. Počas hry sme sa dostali do situácie, keď sa dvaja ľudia museli obetovať, aby ostatní mohli pokračovať v hre. Každý chcel vedieť, čo sa bude diať potom, no zabiť sa kvôli ostatným, to nikoho nenadchlo. Nakoniec sa však našli dobrovoľníci, za čo im patrí veľký obdiv. Nasledujúci deň bola aj diskusia o tejto hre, kde sme prezradili naše pocity a dojmy z hry.

 
Dej naberal svižné obrátky, tak ako aj vlak, ktorým sme sa viezli. Ku koncu už bol veľmi opotrebovaný, nuž sa začal kaziť. Snažili sme sa ako sme vládali, no nedarilo sa a vlak sa zrazu vykoľajil. Po vykoľajení sme prišli vyhladovaní na chatu a večera nám padla vhod. Po nej nám bolo zvestované, že na trh sa dostala ďalšia vlaková spoločnosť ELC. Nikto netušil, čo sú zač.

 
Predposledný deň nás čakalo GP – inak povedané celodenná túra. A keď sa myslí celodenná, tak tento krát to bolo mimoriadne výstižné. Na to, aby sme ako družinka mohli čo najskôr vyraziť, bolo treba vyriešiť šifru, ktorá sa ukrývala vo dvoch veľmi podobných videách. No a táto šifra bola k dispozícii už o piatej hodine ráno. Nečakane, všetci chceli byť prví, takže sa vstávalo okolo 4:45. Šifru sme však riešili ešte ďalšie dve hodiny. Priebežne počas GP sme dostávali správy o tom, ako nová firma ELC napreduje, kazí nám kšefty a dokonca prestavala naše železnice medzi metropolami. Keď sme zmorení po namáhavom dni prišli na chatu, dozvedeli sme sa, že ELC v skutočnosti znamená Evil Leaders Corporation a všetky peniaze čo má, získala len podvodmi a klamstvami. Riešením bolo len nadobro skoncovať s celou ELC a tak nastalo ich zvrhnutie – zhodou okolností v daždi. Nevadilo nám to, veď kedy sa najbližšie vyváľaš s kamarátmi v blate?

Nuž a posledný deň býva vždy rovnaký: Balenie sa, hľadanie stratených vecí, upratovanie, rozlúčky a pár sĺz k tomu. To všetko, skvelú zábavu, stretnutie nových ľudí, ktorý sa stanú tvojimi priateľmi na celý život chceš určite zažiť aj ty. Tak nech ťa od toho neodrádza pár príkladov, pretože to naozaj stojí za to ;)

 
Toto sústredenie finančne podporil Nadačný fond Západoslovenskej energetiky v Nadácii Pontis.

Zdieľaj naše príspevky

  • Facebook
  • Twitter

Komentáre

K tomuto príspevku nie sú žiadne komentáre.

Pridaj komentár