Rozprávka o pánovi Zla, alebo ako deti zachránili Pikomat

Marec 27, 2014

 

Reportáž zo zimného sústredenia Pikomatu napísala tentokrát účastníčka Jerry:

Je náročné písať článok o sústredení, o tom, aký presne bol program, aké sme sa hrali hry a podobne. Oveľa výraznejšie si totiž pamätám všetky zážitky. To, ako sme sa smiali na všetkom a na hocičom, ako sme sa rozprávali o hlúpostiach, ako sme sa snažili pri hrách podržať svoju družinku, ako sme si večer sadli ku gitare a spievali, smiali sa, niekedy aj tancovali. Tieto veci mi ostanú v pamäti skôr. A ver mi, chceš ich zažiť aj ty. Ja ti teda aspoň napíšem, ako to asi na sústredení funguje.

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden Pikomat. Jeden jeho neúspešný riešiteľ – podpisoval sa ako Pán Zla – sa rozhodol, že z pomsty Pikomat zničí. A to tak, že zničí úplne všetky rozprávky.“ Týmito slovami nás privítali na chate. Keď sme teda v rozprávkovom svete, tak pri predstavovaní okrem svojho mena ostatným prezradíme aj každý svoju najobľúbenejšiu rozprávku.

Všetci sme to zvládli a za odmenu dostal každý obálku, v ktorej našiel tri papieriky. Tie mali z jednej strany kúsok obrázku a z druhej strany meno niektorého iného účastníka. Podľa toho sme sa postupne našli skupinky ľudí a po splnení úlohy sme si mohli papieriky vymieňať, až kým každý mal tie so svojím menom. Následne sme sa vybrali ku šiestim stolom a z papierikov poskladali ako puzzle obrázky šiestich trpaslíkov (je ich síce sedem, ale tak kto by chcel Dudroša?). Tadááá, sme podelení do družiniek!

Ráno sa musíme dobre naladiť, aby sa z nás „náhodou“ nestali zlé rozprávkové bytosti, preto budeme každé ráno tancovať. Tradičné doobedie spočívalo v tancovaní, raňajkách, prednáškach, športoch, prednáškach, a potom bol obed. Športy boli: „Krátená“ (pre mnohých z nás „Hello Kitty“), pri ktorej sa vždy aktuálny stav delil najväčším spoločným deliteľom; „Ringo“, kde bolo treba v rámci družinky spraviť 10 prihrávok bez spadnutia; a „Medzirozprávkový futbal“, ktorý mal ihrisko rozdelené na všakovaké zaujímavé pásma a rozhodcovia udeľovali karty od výmyslu sveta. Žltá bola náramne obľúbená – veď ako inak by sa vysvetlila situácia, kde v jednom a tom istom prípade dostane jeden hráč žltú kartu za simulovanie a druhý za faul?Ale spolupracovať v družinke, to nie je len tak. Potrebovali sme sa zohrať. Šli sme von a plnili rôzne úlohy ako skladanie básničiek, jedenie ovocia zaveseného na šnúrke bez pomoci rúk a podobne. Na chate sme sa konečne dočkali večerného čítania a sladkého spánku.

Po obede a odpočinku sme si zahrali hru s hádzaním kockou a niektorí dokonca uverili, že sa na to dá použiť nejaká stratégia. Stále však ostali aj takí, ktorí si myslia to isté, čo predtým. Po krásnom divadielku v podaní vedúcich sme zistili, že nie každá dobrá rozprávková bytosť verí, že Pán Zla vôbec existuje. Preto sme sa pretekali v tom, kto čo najrýchlejšie navštívi a presvedčí čo najviac z nich. Unavení sme prišli na chatu, a tak nás trpaslíci za odmenu pozvali k sebe. Tam sa nás vypytovali plno otázok, ako napríklad: aký okres má akú ŠPZ-ku, aké sú nealkoholické nápoje, aké sú štáty sveta a podobne. Dobré rozprávkové bytosti, ktoré sme predtým presvedčili, teraz chceli prísť k nám. Avšak pomocníci Pána Zla strážili hranice. Mali sme úžasnú hru, kde sme plnili rôzne úlohy, či už ako družinka, alebo ako jednotlivci a nesmeli sme sa pri tom nechať odfotiť. Typický výkrik tejto hry: „Sabotááááž!“ Nasmiali sme sa veru dosť aj na tých fotkách, a potom nás čakal spánok.

 

Po tradičnom doobedí sme potrebovali dať dokopy zmluvu o tom, ako bojovať proti Pánovi Zla. Plnili sme rôzne úlohy a získavali písmenká. Samohlásky bolo ťažšie získať – museli sme ich vymeniť za iné písmenká. Potom sme boli dosť vyčerpaní a na chate sme sa pokúsili zapamätať si čo najviac zo 100 slov. Po večeri dostala každá družinka jednoduchú tému a celí natešení sme zistili, že prišla jedna z našich obľúbených častí: divadielka. Pri hraní sme sa poriadne nasmiali. Naša fantázia vážne nemá hranicu. Sladko sme si potom spinkali, keď nám odrazu prišla správa, že Gandalf zomiera (pre objasnenie: on má vraj hlavnú úlohu v záchrane rozprávok, tak ho asi nechceme nechať zomrieť). Avšak po príchode na miesto sme zistili, že správa bola falošná, tak sme sa chceli vrátiť. Bohužiaľ, cestou tam sme mali zaviazané oči. Podľa inštrukcií sme sa mali vrátiť a cestou vyzdvihnúť „pozitívnu energiu“. Prichádza ďalšie bohužiaľ, pretože na spiatočnej ceste boli pomocníci Pána Zla, ktorí nás nesmeli chytiť. Všetci sme sa šťastlivo vrátili a konečne mohli spať.

Ďalšie typické rozprávkové doobedie sa zmenilo na nerozprávkové v momente, keď sme museli začať rátať. Za nejaký čas čo najviac príkladov. Otriaslo to našou psychikou, ale zvládli sme to. Po zaslúženom obede a oddychu sme sa vydali liezť na kopec za Gandalfom, ktorý sa v skutočnosti iba stratil, lebo bol starý a zábudlivý. Našli sme ho a na boboch (v jeho „kočiari“) ho zviezli dole z kopca spolu s Červenou Čiapočkou, ktorá sa o neho starala.

V ten deň sme ešte vytvorili súťažné dvojice, v ktorých sme najprv slovne opisovali osobnosti, potom sme smeli povedať iba jedno slovo a ďalej šarádiť, a nakoniec sme mohli len šarádiť. Ešte sme sa v malých skupinkách porozprávali s vedúcimi na rôzne témy a šli spať.

Na ďalší deň sme museli pripraviť lektvar pre Gandalfa. Na prísady sme museli čakať v dlhých radoch a najhoršie bolo, keď prišiel niekto s kúzlom a predbehol sa. Potom si bolo treba zapamätať niekoľko vecí uložených v jednej miestnosti – v tej sme sa však smeli zdržať najviac 30 sekúnd. Ak sme tam boli pridlho, drepovali sme.

Najväčšie dobrodružstvo nás ale ešte len čakalo. Keď nás po raňajkách zatkli, nebolo nám všetko jedno. Boli sme zavretí v celách zhruba po päticiach a nevedeli sme, čo máme robiť. Ešteže sme takí úžasní a prišli sme na to, že v každej cele je útržok tajnej správy. Spoločnými silami sme dali dokopy celý list a utiekli. Rozdelili sme sa na tri tímy a každý išiel hľadať magickú „kocku“ patriacu Pánovi Zla. My, trošku chorí, sme ostali na chate, lúštili šifru a tímom vonku sme cez telefón pomáhali, ako sa dalo. Keď „kocky“ našli, všetky tri tímy sa spojili a zaniesli ich do jaskyne ku drakovi, aby ich zničil. (Niektorí si aj zahrali curling sami so sebou na zamrznutej ceste.) Nakoniec bolo treba Pána Zla a všetkých jeho pomocníkov (vedúcich) spoločnými silami premôcť a všetkých naraz zodvihnúť do vzduchu. Je mi ľúto, že som tam nebola, lebo ja som bola ten chorý „šťastlivec“. Keď sa vrátili, čakalo nás vyhodnotenie, torty, a potom dlhá noc plná zábavy a užívania si posledných spoločných chvíľ. Ďalší deň sme po raňajkách už len vypisovali anketu, fotili sa, a potom sme sa pobrali domov.

Hry a program boli vážne úplne super. Nedaj sa odstrašiť príkladmi ani ničím iným. Tento opis sústredenia je nič v porovnaní so zážitkami z hier. Radi ťa vezmeme medzi seba a vážne neoľutuješ!

 

Zdieľaj naše príspevky

  • Facebook
  • Twitter

Komentáre

K tomuto príspevku nie sú žiadne komentáre.

Pridaj komentár