"Ehmdjcjkkanhdjhhd"

September 4, 2013

Čo napísať o sústredku Pikomatu?

Bolo skvelé a to pochopíte len vtedy, ak nejaké zažijete na vlastnej koži. No napíšem vám niečo aspoň o tom, ako toto sústredenie prebiehalo. Keď sme sa po ceste vlakom a autobusom všetci stretli na chate, vedúci nás privítali v oblečení ako z Ameriky minulého storočia. Všetci sme sa i tak usmievali a mali takú našu typickú detskú radosť v očiach. Stretnúť sa s kamarátmi po dlhej dobe poteší každého. Už teraz nás napadali samé hlúposti, avšak uskutočniť ich sme ešte nestihli. Najprv sme sa potrebovali všetci spoznať. Vyšli sme von a každý sa predstavil a pridal k sebe prívlastok na začiatočné písmenko jeho mena (krásny Comp, krajší Kebab) .

Potom sme sa rozdelili na náhodné skupinky a zahrali si hru, v ktorej sa pre nás stal typický výrok „Ehmdjcjkkanhdjhhd,“ pretože sme si nevedeli spomenúť na meno človeka, ktorý sedel oproti nám.  Vrátili sme sa do chaty a každý našiel pod svojím menom papierik. Na každom papieriku bolo napísane slovo, avšak každé v inom jazyku. Takto sme sa rozdelili do družiniek. Vydali sme sa teda na cestu so zaviazanými očami. Plnili sme rôzne úlohy a zároveň sme sa aj odfotili a vymysleli si názov.

Keď sme sa vrátili z cesty, zahrali sme si nejaké hry a dozvedeli sa, že bude VEČERNÍČEK. Áno, sme síce teenegeri, ale kto by si nechcel pozrieť večerníček? Potom nasledovalo už len večerné rozprávanie s vedúcim a išlo sa spať. Ráno sme sa zobudili, rozcvičili, rozmyšili, “užili“ si prednášky a nasledovali športy.  Boli to Bag on back, Pak ‘o bal a Catch me if you can. Potom nasledovali historické prednášky, aby sme vedeli, ako to vtedy v Amerike vyzeralo. Dozvedeli sme sa plno zaujímavých vecí a potom sa najedli, oddýchli si, zahrali futbal alebo frisbee a nasledoval ďalší program. Potrebovali sme si vybaviť víza. Preto sme doslova behali po oddeleniach aby sme si ich získali. Boli sme dosť unavení, preto sme si zahrali živé pexeso (pri niektorých “kartičkách“ sme sa dosť nasmiali) a neskôr sme sa navečerali.

 

Prišiel na rad  najlepší kvíz, ktorý sa volal – Opravíte nám stožiar? Všetky otázky boli záhadne za 100, no pri niektorých sme sa riadne nasmiali. Či to už boli trapasy vedúcich, alebo videá (Never say no to Panda). V noci sme sa rozhodli získať víza, avšak to sa nám nepodarilo, preto prišiel rad spraviť niečo nelegálne. Víza sme dostali od mafiána. To sme ešte netušili, že nám to spôsobí len problémy. Ráno sme sa zobudili a tak ďalej, no po športoch neboli prednášky, ale bol náboj. Počítali sme plno príkladov (asi jediný krát za celé sústredko), a potom sme sa konečne naobedovali.  Po tradičnom poobedňajšom odpočinku plnom hier, sme sa dozvedeli, čo chce mafián za naše víza. Museli sme pašovať rôzne veci medzi rôznymi ľuďmi. Týmto sme s mafiou skončili. Alebo nie? Najedení sme neskôr zistili, že sa nám treba opäť niečo nové naučiť. Preto nasledovali semináre a workshopy. V seminároch sme získali vedomosti a cez workshopy zručnosti. Ďalej už len večerníček, rozprávanie a spánok.

Ráno klasicky rozcvička, rozmyška, športy a pomedzi dva kolá prednášok, obed s pestrým odpočinkom a môžeme sa tešiť na ďalšie hry. Tu sme však zistili, že mafiáni nás do tejto ich “brandže“ zatiahli. Ťažili sme zlato a vylepšovali si svoju mestskú štvrť, aby odolala nátlaku ostatných. Zmokli sme ako kurčatá a spokojne sa vrátili na chatu, kde nás čakala skvelá večera.  Všetci sme boli v spoločenskej, no bolo nás čoraz menej a menej. Nevedeli sme čo sa deje. No tí, ktorých už vzali preč zistili, že sú vo väzení. Niektorí sa pokúšali o hromadný útek, či o elektrické kreslo, ale nič nepomáhalo. Niektorí museli ležať na zemi s rukami za hlavou, ale až keď sme boli celá družinka pokope, zistili sme, že nás vystopovala FBI, a ak nebudeme pre nich pracovať , dopadne to s nami veľmi zle. Tajný agent George nás poslal do novootvoreného kasína , kde malo byť veľa mafiánov. Naša úloha bola jasná. Zapadnúť. Niektorým sa tam podarilo riadne opiť (zo šumienky), no úlohu sme splnili. Po záverečnej sme si už len pozreli večerníček, porozprávali sa s vedúcim a šli spať.

Len sme sa najedli a už sme sa museli vybrať na (ne)ďaleký vrch Chleb, aby sme tam umiestili zariadenie. Po ceste tam (ale i späť) sme požierali čučoriedky, ale tak čo narobíme. Boli fakt chutné. Cestu späť sme si vybrali. Mohli sme ísť tou istou kratšou cestou späť, alebo popri Šútovskom vodopáde, avšak cesta bola dlhšia a namáhavejšia. Večer sme ešte mali opekačku, ktorú sme si dosýta užili. Po poriadnom spánku nás ráno čakali klasicky prednášky a športy. Mafiáni nás opäť raz potrebovali. Išlo sa teda falšovať obrazy. Avšak nie tak obyčajne. Kópia mohla byť robená len bodkami, ktoré boli odtlačkom nášho nosu, prstu na nohe alebo ruke. To, že sme boli už i tak špinavý, bolo treba využiť. Po skončení hry sme sa farbami riadne navzájom pokreslili, a samozrejme, že si to odniesol aj jeden vedúci. Nahnali nás do spŕch a o dosť neskôr (po obede a po odpočinku) nasledoval ďalší program. Potrebovali sme presunúť signál čo najďalej. Našim signálom bola ping-pongová loptička. Vymýšľali sme rôzne zariadenia, no najlepším sa stal luk.

Ďalej boli už len semináre a neskôr sme šarádili, keďže nie vždy sa môžeme dorozumievať slovami. Dosť sme sa nasmiali, hlavne pri šarádení - Houston, máme problém alebo pri šarádení turbíny (tu-tu + barbína) . Avšak dnešný program ešte neskončil. Večer (bez večerníčka) sme sa vybrali do lesa. Dostali sme nejaké úlohy, buď sme cvičili alebo sme sa museli sami zamyslieť nad svojím konaním. Jediné, čo sme dostali na pomoc pri týchto úlohách, bola sviečka, aby sme si vedeli prečítať papiere so zadaním. O tejto hre sme sa ešte v rámci družinky porozprávali a až tak sme išli spať. Ráno nás čakala rozcvička, športy a dva kolá prednášok, potom obed s odpočinkom (samozrejme sa hral futbal, frisbee a podobne) a poobede si nás vzal tajný agent George do parády. Výcvikový tábor sa mohol začať. Skákali sme za roh, ničili odposluchávacie zariadenia, skákali cez plot, no niektoré úlohy sme vykonávali ako družinka. Potom sme si zahrali Connections 1 vs. 1, navečerali sa a pustili sa do vymýšľania divadielok. Pri predstaveniach sme sa všetci dobre zasmiali a potom sme si užili večerníček a pobrali sa spať. Ráno tradične ako vždy rozcvička, rozmyška, prednášky športy a teraz nasledovalo posledné kolo seminárov spolu s obedom a pestrým odpočinkom.

Poobede sme si skúsili obchodovať, no popritom sme ešte zisťovali, podľa čoho nakupujú naši zákazníci. Namáhavé rozmýšľanie, treba sa trochu uvoľniť nie? To znamená, žee... OBLIEVAČKA! Aj keď pod podmienkou nosenia celaskonu na krku, ale predsa. Smolu mali len tí, ktorým praskol pohárik. Náhradné totižto neboli.  Večera a potom sme sa len rozprávali s vedúcimi na nejakú tému napr. život v zahraničí, rozhodovanie, zaujímavá fyzika atď. Ďalší deň ráno cez rozcvičku uniesli tajného agenta Georgea a my sme ho potrebovali zachrániť. Tak sme sa vybrali podľa indície do lesa a pomedzi to sme lúštili šifru, vyrábali zariadenie a pod. Keď sme ho nakoniec vyslobodili, pobrali sme sa späť – tou istou cestou. I tak sme sa dve družinky trochu stratili. Nevedeli sme o tom, pretože sme sa dostali tam, kam sme chceli. Namáhavý deň. Preto už len večera, zahrali sme si hry, pozreli večerníček a hrali sa ďalej. Nakoniec sme predsa len išli spať a ráno vstávali s pocitom, že odchádzame.

Treba však spomenúť aj jednu úžasnú časť sústredenia . Každý z nás mohol byť v nejakom mafiánskom rode – Brasco alebo Massino. Niektorí nemali na výber, pretože boli v nejakom rade už od začiatku. Postupne sme dostávali rôzne úlohy, ktoré sme museli ako rod plniť. Čím viac ľudí bolo v klane, tým to bolo jednoduchšie. Mohli sme sa navzájom obviňovať, a teda niektorí boli odhalení a zomreli. Bola to pekné spestrenie sústredenia. Všetci boli nadšení a očakávame, že to takto bude na každom sústredení. Aj keď som ti opísala celé sústredenie, verím, že plne nechápeš, aké sú sústredenia skvelé. Preto ti radím – ak môžeš, príď! Všetci sme kamarátski a nie sme žiadne kocky. Bude ti s nami vážne fajn a nájdeš si veľa kamarátov aj na celý život.

Účastník sústredenia Pikomatu 7-9

 

Zdieľaj naše príspevky

  • Facebook
  • Twitter

Komentáre

K tomuto príspevku nie sú žiadne komentáre.

Pridaj komentár