Kockatý víkend alebo pátranie po vzácnom tablete

Október 24, 2012

A je to tu, všetci si sedíme vytešení v autobuse do Lazov a vieme, že nás čaká super víkend plný zážitkov. Náš tím až neuveriteľne perfektných detektívov musí pomôcť nájsť dôležitý zmiznutý predmet. Po úmornej ceste vystupujeme pred ŠvP - „rezidenciou majiteľa”. Po ubytovaní sa plní napätia, že čo všetko sme zabudli, vybaľujeme. Následne sme pozvaní na zoznamko s ostatnými detektívmi a personálom. Hneď na to sa dozvedáme, že ukradnutým predmetom je vzácny tablet. Za chvíľu z ničoho nič do miestnosti vchádza obchodná partnerka a robí majiteľovi hroznú scénu. Keď sa po nej dochvejeme, majiteľ nám poskytne vyhýbavé vysvetlenie a poberáme sa von. Tam, už rozdelení do skupiniek, namáhavo zisťujeme ďalšie podstatné info o prípade. Keď už vieme všetko potrebné, sme povolaní do serverovne, kde zisťujeme, že majiteľ je mŕtvy! Bezvládne leží v strede rozbombardovanej serverovne a ešte k tomu mu chýba ponožka. Strašné! Máme krátky čas na prehliadku a preskúmanie miestnosti. Vyhladovaní dostávame suchú večeru a konečne po náročnej práci aj voľno. Ako obyčajne sa väčšina z nás zíde v spoločenskej, spievame pri gitare a hráme rôzne hry. Stihli sme aj osláviť nedávne narodeniny. Keď nás už personál dokope spať, v rezidencii nastane trápne ticho – jedine žeby nie.

Po budíčku sme sa horko-ťažko vytrepali z vyhriatych postelí na rozcvičku. Tam sme okolo seba obiehali a potom išli na raňajky. Spokojným, s plnými bruškami nám neostávalo nič iné, ako popočúvať prednášky o zaujímavých veciach, ako sú: nerovnosti, prvočísla, energie... Vzdelaní sme sa išli vyblázniť na športy, mali sme na výber volejbal a frisbee. Nasledovali ďalšie prednášky a dlho očakávaný obed. Cez poobedňajší odpočinok sme si mohli zase zahrať volejbal. Potom nás vyslali von získať si dôveru personálu plnením rôznych úloh. Dnu sme museli splniť ešte ďalšie úlohy ako učiť sa naspamäť pesničky, rôzne texty alebo vyšarádiť niečo svojej skupinke detektívov. Bolo to náročné ale odmena bola sladká - dôvera personálu a večera. Nasledovalo stretko všetkých detektívov, kde sme sa dozvedeli, že naše skupinky budú musieť nacvičiť a potom zahrať divadielko - priebeh krádeže tabletu a vraždy majiteľa podľa toho, ako sme si mysleli, že sa odohrali. Po dlhom nacvičovaní a pripravovaní kostýmov všetci pripravení predvádzame. Riadne sme sa nasmiali, lebo z tejto hroznej tragédie sa zakaždým stala komédia. Každá skupinka obvinila iného člena personálu, a tak ostáva záhada naďalej neobjasnená.


Po pár pesničkách a hrách sme boli opäť donútení k spánku. Presne o polnoci nabehne na izby vyplašený člen personálu a začne vrieskať, že čo to má znamenať, vraj sme už dávno mali byť nastúpení vonku a musíme sa veľmi ponáhľať, lebo nám stopy utečú. Tak sa už dáko rozospato - ako kto - vymotkáme z postelí (a z tried, pozn. Comp), oblečieme sa a bežíme von. Spoločne sa v hroznej tme, keďže už v celej dedine vypli lampy, vyberieme na Orlí vrch, kde dostaneme ďalšie pokyny. Riadne sme sa zadýchali. Každá skupinka s informáciami nájdenými podľa tajomných svetiel o tom, kde máme hľadať odpovede na naše otázky, sme sa vybrali do temnej noci. Všetko sme našli, každá skupinka inú informáciu a to teda nebolo vôbec jednoduché. Dokonca sa jeden detektív musel odvážiť vojsť do temného potrubia čo viedlo popod cestu. To by ešte nebolo nič, ale na jeho konci bol schovaný jeden šialený člen personálu a strašne na neho zručal. Chudák odvážny detektív, skoro pustil do gatí. Po spojení všetkých získaných informácií sme zistili, že za zločinom stoja hacker a správca siete a že zajtra sa nám treba znovu vybrať na Orlí vrch. Zničení namáhavým dňom aj nocou sme sa hodili do postelí a konečne spali.

Zničení a nevyspatí sme sa ledva zobudili a išli sme rovno na raňajky. Potom sme boli opäť poslaní na Orlí vrch, avšak nie všetci. Tam sme dostali tajomné info o tom, čo máme ďalej robiť. Detektívov, ktorí nešli na Orlí vrch, dnu zamkli. Úlohou tých, čo boli vonku, bolo získať od tých dnu príklady a otázky na odzbrojenie robotov tým, že sme na ne odpovedali. Jeden z robotov sa vyžíval v tom že nás zamrazil a následne pokreslil. Vôbec nebolo jednoduché sa spojiť s detektívmi dnu lebo komunikácia s nimi bola prísne zakázaná a tvrdo trestaná. Tak sme teda museli byť veľmi nenápadní, no nie vždy nám to vyšlo. Detektívi vonku ešte museli nájsť a pozbierať lístočky s potrebnými súradnicami a odovzdať ich nenápadne dnu cez okná. Oni z nich vyčítali, ako majú ďalej konať. Keď sme už konečne mali všetky otázky a odpovede, zneškodnili sme robotov a všetci sme sa pobrali na ihrisko. Na ihrisku to bola sranda. Bránka predstavovala väzenie, do ktorého sme museli dostať všetkých vedúcich. Bolo jedno ako. Zubami-nechtami alebo aj dáko rozumne matematickým presviedčaním. Bolo to poriadne drsné, ale všetko sa nám podarilo, a tak sme sa dobre naladení pobrali na obed. Potom prišlo balenie, fotenie sa a už len autobus na stanicu do Púchova. Po srdcervúcom lúčení sa každý pobral svojou cestou.

 

Zdieľaj naše príspevky

  • Facebook
  • Twitter

Komentáre

K tomuto príspevku nie sú žiadne komentáre.

Pridaj komentár