Záchrana ľudstva pred zlými mimoňmi, alebo spomienky na sústredko

Júl 27, 2012

Predstavte si krásne letné dni, vonku svieti slniečko, vnútri reční učiteľka. Ale neznepokojujete sa. Je totiž záver júna, vysvedčenie je už takmer "vo vrecku", a vaše myšlienky sú aj tak už niekde pri vode, v horách, či azda kdesi na lúke. V tom sa však udeje čosi nečakané. Náhle si uvedomíte, že na tejto planéte "nie ste sami". Že je tu ešte niekto, a tým teraz nemyslím vašich kamarátov. Aspoň nie tých, ktorí vyzerajú ako ľudia, majú správne počty končatín, hláv aj očí. Jednoducho a jasno, sú to mimoni. A povedzme si úprimne, mňa dosť obťažuje, keď sa tu zjavujú a kazia mi letné predstavy. Veď koho by aj nie? Čo urobíte v takej situácií?

Tak ja vám to teda poviem. V spomínanom júni roku 2012 presne ku tejto situácii došlo. Bez váhania sa našlo hneď 30 odvážnych hrdiniek a hrdinov zo základných škôl z celého Slovenska, ktorí boli ochotní nasadiť svoj intelekt, športové a logické schopnosti, bez odvrávania sa vzdali odovzdávania vysvedčení, a hor sa stráviť 10 dní vo výskumnom a výcvikovom stredisku pre mimoňské záležitosti, jedinom svojho druhu, v Lome nad Rimavicou.

 

Decká (spomínaní hrdinovia, inak žiaci 7. až 9. ročníka ZŠ) sa do strediska dopravili po viac či menej komplikovanom presune zo svojich obydlí nejedným vlakom, následne objednaným autobusom, niektorí boli dovezení autom priamo na miesto. Vzájomné zoznámenie sa bolo rýchle, takmer všetci sa poznali z predošlých akcií. My vedúci (výskumného a výcvikového strediska) sme ich však zoznámili s niečím novým. Dozvedeli sa, o čo pôjde, a aké gadgety (účinné vynálezy, ktoré vedia ovplyvňovať iných, určené najmä na obranu pred mimoňmi) ovládame. Ak budú dostatočne schopní, budú môcť tieto gadgety využívať tiež.

Ako sme sľúbili, tak aj bolo. Hneď na druhý deň sa už ozýval smiech, pri ktorom tuhla krv v žilách. Minimálne tým, ktorí sa stali nachvíľu obeťou gadgetu Freeze. Takýto človek musel ostať na pol minúty "zamrazený" v polohe, v ktorej sa nachádzal v momente, keď naňho daný gadget použili. O podobné situácie nebola núdza, keďže gadgetov bolo viac druhov, napríklad Mor-ho (rozprávaj v rýmoch), Let's dance (tancuj ako ti spievajú), Hygiena (umy si ruky ihneď), alebo Inception (5x zopakuj, čo si robil posledných 5 sekúnd). Aby nevznikal príliš veľký chaos, každý mal 1 gadget na deň, iba vedúci neobmedzene.

Bežný deň vyzeral tak, že ráno vstaneme, rozcvičíme si postupne telo, brušká (raňajkami) a následne mozgy pomocou nenáročnej rozmýšľacej hry. Potom sa niečo nové naučíme na prednáškach. Dozvedeli sme sa napríklad, ako sa robia mapy, ako banky úročia naše peniaze, zaujímavé postupy v geometrii, zistili sme, ako sa ľudia správajú pri nakupovaní, ako sa zahrať s tromi mincami a všeličo ďalšie. Aby sme pri rozmýšľaní nezleniveli, prednášky sme vhodne striedali so športovaním vonku.

 

 

 

 

 

 

 

Keď sa povie šport, isto si predstavíte nudný futbal, či azda okukaný volejbal. My sme sa však hrali športy netradičné, a tak niet vôbec divu, že sa decká snažili triafať a zhodiť drevenú trojnožku, oberať sa o šatky a popritom argumentovať, či je lepší vlak alebo autobus, prípadne hrať vybíjanú na vedúceho. A to je zatiaľ len zlomok toho, čo sa dialo. Zažili sme celodenný výlet do Vydrovského skanzenu a Čierneho Balogu, kde sme mimochodom cestou objavili dvoch dobrých mimoňov, ktorí sa nechali všeličomu podučiť, a tak už po pár minútach zvládali základy našej komunikácie, či schopnosť ľahnúť si doprostred potoka.

 

 

 

 

 

 

 

Nejedna účastíčka by povedala: "Nuž, život nie je len o úspechoch", a mala by pravdu. Čo urobíte, keď pri jedení zdanlivo nevinného obedu jednému z vedúcich príde zle, omdlie, ani sa nenazdáte a už ho odváža lietajúci tanier kdesi preč? Asi sa pustíte do analýzy jedla. A keď sa vedúci na druhé ráno záhadne objaví, vyzerajúc takmer ako predtým, až na niekoľko zvláštnych prejavov v jeho správaní, je nad slnko jasné, že ho dostali a už patrí k nim. Ku zlým mimoňom. A postupne konvertuje ďalších. Až jedno krásne poobedie totálne prehráte strategickú hru a v tú istú krásnu noc vám zajmú niekoľkých členov družinky, aby ich zviazali a vy ste ich museli oslobodiť. Zlá je situácia, pomôžu snáď len časovratné kúzla, ktoré vám posielajú dobrí mimoni, a tak máte ešte 1 šancu, ako sa z toho dostať. Hneď na ďalší deň sa budíte do rovnako krásneho rána aké bolo včera. Rovnaké jedlo na raňajky, rovnaké prednášky.. "Hej! Snáď len nedostaneme ten fazuľkový prívarok opäť k obedu!". Dostanete! Naštastie vyhrávate poobedňajšiu strategickú hru a tým sa dostávate von z bludného kruhu, čo sa prejavilo aj pri večeri, ktorá už našťastie bola odlišná. Deň je zachránený. Hoci aj za cenu dvoch dní.

 

 

 

 

 

 

 

V podobne akčnom duchu sme fungovali po celý čas. Vyvrcholením bol predposledný deň, kedy sme vymenili stereotyp predošlých dní za 2 väčšie hry. Nasledovala už priam neodmysliteľná záverečná bojovka na lúke za výskumným centrom, a idúc malou letnou búrkou naspäť s víťazstvom v náručí, tešili sme sa z porážky zlých mimoňov a z nadviazania spolupráce s tými dobrými. Ešte v ten večer sme si spravili vyhodnotenie, pri ktorom sme si spríjemňovali chvíle jedením povestných toriet.

 

 

 

 

 

 

 

Teraz si azda myslíte, že popri všetkom tom programe nám neostal čas ani len na návštevu WC, ale opak je pravdou. Mnohokrát sa z chodieb ozývalo spievanie a hra na gitaru (najčastejšie pokrik: "..život nie je ružová záhrada.."), v spoločenskej miestnosti sa zvesela hrali spoločenské hry, rozprávali príbehy tých, čo sa dlho nevideli, prípadne sa len tak oddychovalo na izbách. Z krúžkov šikovných rúk sme si odniesli domov pekné krepové kvetinky (okrem tých, čo ich stratili), papierové origami, či efektné peňaženky, alebo figúrky. Všetko vlastnoručne vyrobené.

 

 

 

 

 

 

 

 

Čakal nás posledný deň, kedy ostalo na zozname už len pobalenie sa, vyronenie slzy za kamarátmi, ktorých opäť dlho neuvidíme, fotenie, lúčenie, cestovanie, spomínanie.. Nech aj tento článok vám je spomienkou na tie dni. A tým, ktorí tam neboli, odkazujem: Zapojte sa do Pikomatu, riešte a prídite nabudúce aj vy!

O autorovi

Pracuje v oblasti IT ako programátor. V práci sa venuje vývoju software pre telefonovanie cez internet (VoIP), stará sa o fungovanie počítačov a všetkého, čo sa dá zapojiť do elektrickej zásuvky. Vyštudoval informatiku na Univerzite Komenského v Bratislave (FMFI-UK), predtým 4 roky obsadzoval lavice na Gymnáziu Jura Hronca. Podľa hesla: "Nie je všetko programovanie, čo sa blyští", vo voľnom čase sa venuje aktivitám zameraným na vzdelávanie detí a mládeže. Už niekoľko rokov (viac než prstov na 1 ruke, a časom aj na oboch) pomáha s organizovaním matematického korešpondenčného semináru Pikomat, od tvorby príkladov v zadaniach, pokračujúc opravovaním riešení, ich pchaním do obálok, končiac pri tvorbe programu na sústredenia a aktívnej účasti na nich. Okrem toho, 2 krát do týždňa chodí odovzdávať vedomosti študentom na svoje bývalé gymnázium. Ak by si niekto myslel, že tým je jeho voľný čas definitívne vyčerpaný, mýli sa. Ešte stále je ho dostatok na turistiku, bicyklový výlet, či večerné posedenie s kamarátmi.

Zdieľaj naše príspevky

  • Facebook
  • Twitter

Komentáre

K tomuto príspevku nie sú žiadne komentáre.

Pridaj komentár