Zimné sústredenie z PIKOFYZu alebo ako sme sa brodili v kalužiach a blate

Apríl 2, 2013

Príchod bol pre niektorých odlišný. Ja som prišla autom, niektorí zostali v ŠvP po sústredku z PIKOMATu, ale väčšina prišla autobusom (čo im teda z duše závidím). Poviem vám, ako sústredko dopadlo pre mňa, keďže som dostala túto úlohu a bolo to moje prvé sústredenie.

Keď som prišla do ŠvP, otvoril mi Bugy. Hneď v spoločenskej som uvidela nové tváre, ktoré prekypovali nadšením. Všetci sa mi hneď predstavovali (aj tak som nikoho nevedela). Potom za mnou došiel Moško, či si môže ísť von vytriasť múku z bundy, lebo na PIKOMATe ho ňou „mierne poprášili“. Ja som na neho pozerala, že čo to odo mňa chce. Nakoniec sme sa začali smiať, lebo vysvitlo, že si o mne myslel, že som nová vedúca (aj to poteší).

Potom prišiel autobusový zvyšok. Rozdelili sme sa do izieb, vybalili a dostavili sme sa do spoločenskej na ten méga obrovský gauč. Nasledovali spoznávačky (Saša obdivuhodne všetky vedela, čo doteraz nemôžem pochopiť), hry a potom večera, ktorej sa už niektoré indivíduá dočkať nevedeli.

Ďalšia hra bola o spotrebičoch. Museli sme zistiť (každý za svoj náhodne vybraný tím), čo máme spraviť, aby sme dostali spotrebič dovnútra. (My sme mali mixér a mali sme sa točiť, pričom sme hovorili nejakú zázračnú formulku, ktorú som už zabudla – my sme ju dokonca spievali.)

V chate bolo potom ešte pár aktivít, následne sme sa šli umyť (aspoň niektorí) a nasledovalo večerné čítanie.

Keď sme sa zobudili, mali sme rozcvičku, ktorá skončila preťahovaním druhého tímu na našu stranu lana. Potom boli raňajky, po nich rozmyška, šli sme na prednášky, rozdelili nás do tímov a nakoniec von na športy (netradičné hádzanie ringokruhov a pozemný metlobal bez metiel s našou zlatou strelou, ktorá bola červená – Samkom. Po športoch mala väčšina premočené nohy, tak sme si šli dať všetko vysušiť.

Obed, po ňom chvíľka voľna, neskôr sme šli von na hru (cestovanie v čase s časostrojmi). Každý tím si zobral svoj časostroj (u nás to bol Boogie) a poslúchal jeho príkazy. Chodili sme po Dobrej Vode a plnili rôzne úlohy (kačáky, zoradenie podľa výšky, riešenie logickej úlohy, prenášanie televízneho obrazu, vymýšľanie názvov tímov, nosenie vedúcich na rukách, preliezanie lana, názvy dinosaurov, hlasné vyspevovanie pesničiek...). Zábava určite nechýbala.

Neskôr nasledovalo behanie po uhlopriečkach obdĺžnika (skončilo to guľovaním).Večer sme sa zahrali hru s vláčikmi (skončili sme so symbolickým 1 bodom), tuším že po večeri bol ešte kvíz, pri ktorom Ružoví (Blbé smajlíky – to sme boli prosím pekne my) parádne excelovali s najnižším počtom bodov.

Ďalší deň sa začal taktiež preťahovaním, raňajkami, rozmyškou, prednáškami (mám dojem, že na štyroch som bola u M@tta). Tu sú niektoré témy prednášok, ktoré si ešte pamätám: kyvadlo, ťažisko, vlnenie, zvuk, páka, kladka, naklonená rovina, mosty, tuším aj niečo so zrakom, prednáška o tom, že vieme vypočítať aj príklady, o ktorých si myslíme, že ich nezvládneme, niečo s elektrinou... Je toho naozaj dosť a aj keď to možno znie ako nejaká nezaujímavá prednáška, môžem vám zaručiť, že na každej bola sranda a vždy sme sa niečo nové dozvedeli. Boli opätovne športy a nasledoval, ako inak, obed.

Hra v zakliatom zámku s duchmi! Boli komnaty A1, A2, A3, B1, B2, B3, C1, C2, C3. Celé je to zložité aj na vysvetľovanie, takže to tu nebudem rozoberať až do detailov. V skratke: duchovia (vedúci) mohli odpovedať na naše otázky buď „áno“ alebo „nie“. Z toho sme sa nakoniec úspešne vysomárili a poodomykali celý zámok. Panda nám povedal, že máme ísť hľadať poklad a indície máme na miestnom ihrisku, tak sme šli. Zmotali sme sa tam, ale potom sme sa od vedúcich nejako dozvedeli, že máme ísť k pamätnému domu Jána Hollého. Odtiaľ sme sa mali dostaviť do stredu blatového poľa k pokladu. Niektorí šli priamo do stredu poľa, niektorí to s Boogiem obišli a niektorí sa vrátili do chaty. Nakoniec sme poklad nenašli, lebo ani Boogie nevedel, kde poklad zakopal. Tak sme sa celí zablatení vrátili do chaty, kde nás už čakali poriadne vychladnuté dukátové buchtičky. Rýchlo zmizli a potom hajde do kúpeľne poumývať topánky (aj všetko ostatné)!

Vyhodnotenie. (Ako asi dopadlo?) Po ňom sme sa poskupinkovali: hrali sme Vlkolaky, kocky a aj na gitare... neskôr bola ešte hra na zvieratká. Okolo 24:00 sa šlo spať.

Ráno sme niektorí vstávali o 5:30, lebo sme sa chceli ešte rozprávať, ale nemenovaný vedúci nás potom poslal spať (no comment). Keď sme vstali, dali si raňajky, rozmyšili sa, zúčastnili sa prednášok nasledovalo (nie!) balenie. Už sme potom iba vyplnili dotazníky, vyhádzali veci na chodbu a dostali sme zoznam účastníkov => hodinová autogramiáda.

Na úplný koniec nás vyhnali von sa odfotiť a po týchto umeleckých záberoch sme sa už naozaj začali lúčiť. Našla som si tu veľa dobrých kamarátov, takže to bolo o to ťažšie. Väčšina nastúpila do autobusu, a zbohom, naše milé sústredko. Poďakovanie zaň patrí hlavne P-MATu, ako i našim milým vedúcim (Saša, M@tt, Bugy, Milka, Panda, Samko-Kačka, Aďa, Boogie). Bolo super!

(Dozvedela som sa, že po nás vykopali ďalší účastníci sústredenia polovicu z nášho kompótového pokladu, za čo im teda veľmi pekne ďakujeme (áno, chápte to dvojzmyselne)).

O autorovi

Je to jedna z novších nadšených riešiteliek Pikofyzu a teraz už aj Pikomatu, má rada prírodu, je skautka, občas si niečo rada uvarí a má veľmi rada humor a inteligentných ľudí. Vždy si rada prečíta knihu, vie hrať na husliach (aj keď mnohí o tom ani nevedia) a tancuje. V poslednom čase ju veľmi nadchýňa fyzika a možno by v budúcnosti chcela robiť aj niečo, čo sa jej týka.

Zdieľaj naše príspevky

  • Facebook
  • Twitter

Komentáre

K tomuto príspevku nie sú žiadne komentáre.

Pridaj komentár